Právne poradenstvo
Rozvod
Príčinou rozvodu býva najčastejšie rozdielnosť pováh, názorov, ale aj alkoholizmus, nevera, v poslednom čase aj gamblerstvo či iná závislosť niektorého z manželov. Všetky tieto dôvody vedú spravidla k citovému ochladnutiu a trvalému rozpadu vzájomných vzťahov manželov.
Predtým, než sa rozhodnete riešiť vzniknuté problémy v manželstve rozvodom, odporúčam skúsiť manželstvo zachrániť – rozhovormi, návštevou manželskej poradne, zmenou prostredia na určitý čas, a najmä vzájomnou komunikáciou. Ak napriek tejto snahe sa nič nezmení a manželstvo je naďalej nefunkčné, prichádza na rad rozvod ako posledné možné riešenie rodinných problémov v manželstve. Samozrejme, dá sa aj ostať žiť v takomto manželstve - nie spolu, ale „vedľa seba“, ale treba počítať s tým, že môže dôjsť k tomu, že časom si jeden z manželov nájde inú známosť, a vtedy pôjde o skutočne „dvojitý život“, ktorý má nežiaduce následky nielen pre druhého manžela, ale aj pre deti pochádzajúce z manželstva.
Mnohí odborníci, psychológovia, psychiatri hovoria, že rozvrátené a nefungujúce manželstvo nemá význam ďalej udržiavať. Veľakrát robia manželia chybu, keď sa snažia rozvrátené manželstvo ponechať „na papieri“ v záujme detí. Samozrejme, že samotný rozvod manželstva môže mať negatívny vplyv na deti, ktoré z tohto manželstva pochádzajú. Rovnako (ak nie viac) však deti trpia aj v rozvrátenom, nefunkčnom manželstve. Mnohokrát sú svedkami manželských hádok, či dokonca vzájomného fyzického násilia medzi rodičmi, prípadne toho, že ich rodičia spolu vôbec nekomunikujú. Pokiaľ takýto stav v rodine dlhodobo pretrváva, môže negatívne pôsobiť na zdravý vývin dieťaťa.
Pred podaním návrhu na rozvod musíte zvážiť, či Vaše manželstvo je skutočne do takej miery rozvrátené, že spĺňa všetky podmienky k tomu, aby ho súd rozviedol. Veľmi podstatnými faktormi na rozvod manželstva sú ukončenie spoločného hospodárenia a intímneho spolužitia. Ak nespĺňate tieto podmienky, podávať návrh na rozvod je predčasné. Súd by nemusel manželstvo rozviesť. Ak totiž manželia stále spolu intímne žijú alebo spoločne hospodária, manželstvo z pohľadu súdu napĺňa spoločenský účel – biologickú alebo hospodársku funkciu. Ak manželia spolu nebývajú, je zrejmé, že každý hospodári sám a je prerušené aj intímne spolužitie (ak sa nepreukáže opak). Ideálne je, ak sa manželia dokážu dohodnúť na podrobnostiach o rozvode, najmä, ak druhý manžel s rozvodom súhlasí. V tom prípade nemusí sudca vykonávať podrobné dokazovanie a samotný rozvod je väčšinou otázkou jedného pojednávania. V prípade, že druhý manžel s rozvodom nesúhlasí, je priebeh pojednávania komplikovanejší, ak však súd dokazovaním (výsluchom manželov, príp. svedkov, listinnými dôkazmi) zistí, že manželstvo je skutočne rozvrátené, i napriek nesúhlasu druhého manžela takéto manželstvo rozvedie.
V prípade, keď z manželstva pochádzajú maloleté deti, s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, tiež určenie výživného a úprava styku druhého rodiča k maloletému dieťaťu. Z tohto dôvodu je potrebné v návrhu na rozvod manželstva uviesť, ktorému z rodičov má byť maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti v prípade rozvodu manželstva. V návrhu na rozvod manželstva treba uviesť aj výšku výživného, ktorú bude rodič, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, mesačne platiť v prospech maloletého dieťaťa k rukám rodiča, ktorému maloleté dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti. Platný Zákon o rodine č. 36/2005 Z.z. určuje povinnosť súdu stanoviť rozsah styku rodiča, ktorému maloleté dieťa nebude zverené do jeho starostlivosti s maloletým dieťaťom. V návrhu je z toho dôvodu potrebné uviesť aj navrhovanú úpravu styku s maloletým dieťaťom. Ideálne je, ak sú aj na týchto skutočnostiach manželia vopred dohodnutí, aby súd mohol schváliť tzv. rodičovskú dohodu.
Čo sa týka výživného, v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine je zrejmé, že výška výživného sa určuje najmä podľa majetkových pomerov povinného rodiča. Povinným rodičom je ten rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Súd skúma predovšetkým mzdu a jej výšku, prípadne príjem z podnikania. Súd však skúma majetkové pomery vo všeobecnosti, čiže skúma rozsah celého majetku povinného rodiča. Súd tak skúma nielen výšku mzdy, prípadne príjmu z podnikania, ale aj ďalší majetok povinného rodiča, ktorý preukazuje životnú úroveň tohto rodiča (napr. vlastníctvo motorových vozidiel, nehnuteľností, iné príjmy a pod.). Okrem majetkových pomerov súd posudzuje aj schopnosti a možnosti povinného rodiča, a teda skúma aj možnosť povinného rodiča si nájsť vhodné zamestnanie s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, rodinné pomery a podobne. Pri skúmaní schopností, možností a pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (dovolenky, kúpa ďalšieho auta a pod.) Existuje tiež inštitút tzv. minimálneho výživného, ktoré je vo výške 30% zo sumy životného minima, čo v súčasnosti (rok 2010) predstavuje sumu 25,36 EUR (738 Sk). Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery a finančnú situáciu.
Medzi základné práva rodiča, ktorému neboli zverené maloleté deti do osobnej starostlivosti patrí najmä právo stretávať sa s maloletými deťmi. Aj v tomto prípade zákon o rodine uprednostňuje dohodu rodičov o úprave styku, ktorú schváli, pokiaľ neodporuje záujmom maloletých detí. Táto dohoda sa stane súčasťou rozsudku, ktorým sa manželstvo rozvádza. V prípade, že sa rodičia nevedia dohodnúť, súd rozhodne o styku s maloletými deťmi z manželstva v rozvodovom rozsudku. Predtým môže vykonať výsluch maloletých detí, podľa ustálenej súdnej praxe u detí, ktoré dovŕšili min. 12 rokov. Ak ide o mladšie deti, spravidla ustanoví súdneho znalca z odvetia detskej psychológie a psychológie dospelých, ktorý vypracuje znalecký posudok, v ktorom súdu odporučí najvhodnejší spôsob úpravy styku s maloletými deťmi. Aj v prípade, ak sa rodičia nedokážu dohodnúť na zverení maloletých detí, súd nariaďuje znalecké dokazovanie. V posudku znalec na základe psychologických vyšetrení určí, ktorý z rodičov spĺňa podmienky na vytvorenie vhodnejšieho výchovného prostredia pre maloleté deti.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd výnimočne môže obmedziť či dokonca zakázať styk rodiča s maloletými deťmi – jedná sa najmä o prípady, ak je druhý rodič alkoholik či preukázateľne agresívny k deťom.